Prvým sninským farárom bol Michal Szartoris. Na začiatku jeho pôsobenia v roku 1783 bola postavená nová farská budova. Koncom 18. storočia sninský kostol veľmi poškodil požiar. Obnovenie sa viaže s menom druhého sninského farára Jozefa Škultétyho, člena Slovenského učeného tovarišstva. V roku 1800 dal zrenovovať a pristaviť vežu. V roku 1811 vypukol v Snine opäť požiar, počas ktorého kostol a farská budova vyhoreli. Tretím sninským farárom bol Ján Buzek, tiež člen Slovenského učeného tovarišstva. Je pochovaný na sninskom cintoríne. Od neho sa zachoval vzácny rukopis. Sú to odpovede na otázky kánonickej vizitácie kostola a farnosti v Snine (Responsa ad puncta seu articulos canonicae visitationis eclesiae et parochiae Szinnesis) z 30. júla 1816.
Život v roku 1816
V § I. tohto rukopisu sa hovorí o stave kostola: "Pre ľudí nestačí. Obkľúčený je cintorínom a kryptu nemá. Jeho steny a klenby sú v dobrom stave. Vežu a zvonicu nemá. Má však dva požehnané zvony. Chór je síce drevený, ale i on i sakristia je v dobrom stave. Kostol má tri oltáre s oltárnymi kameňmi. Sviatosť Oltárna sa uchováva na hlavnom oltári v drevenom svätostánku. Kostol nemá pozostatky svätých. Nie sú tu žiadne obrazy, ale je tu päť sôch. Jedna je na pravom bočnom oltári - socha sv. Jána Nepomuckého, druhá je na ľavom bočnom oltári - socha sv. Františka Serafínského. Tri sochy sú v sakristii. Je to socha Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša." V § IX. Sa môžeme mnoho dozvedieť o živote tunajšieho cirkevného spoločenstva:" Ľud v nedele a sviatky sa zhromažďuje na počúvanie kázne a na sv. omšu v takom množstve, že sa ani nevmestia do kostola. Ale mládež cez leto pasie dobytok, preto ich nemožno dostať na vyučovanie náboženstva. V zime nie sú dostatočne oblečení, preto sa schádzajú na náboženstvo v kostole, alebo vo farskej budove. Niet tu úžerníkov , konkubinátov ani bohorúhačov, ani takých, čo by znesväcovali sviatky, porušovali pôst alebo zanedbávali veľkonočnú spoveď. Nič sa tu nepodniká proti Božiemu učeniu ani proti dobrým mravom. Nešťastné manželstvo tu nejestvuje. Miešané manželstvá tu nie sú, ani nikto od viery neodpadol. Hostinec tu nejestvuje." V § X. sa hovorí o farskej budove, farárovi a jeho povinnostiach. "Farská budova je z pevného materiálu, pozostávajúca zo štyroch izieb s klenbami. Je ohraničená na východe cestou, na západe kostolom, na severe bytom organistu a na juhu domami obyvateľov. Farár Ján Buzek, narodený v roku 1770 v šľachtickej rodine, pochádzajúcej z Liptovského Svätého Mikuláša, študoval v Bratislave. V roku 1789 bol prijatý za klerika, v r. 1793 ordinovaný za kňaza. Ovláda reč slovenskú a nemeckú. Má 46 rokov. Svojej starostlivosti zverených veriacich v sviatočné dni neopúšťa bez dovolenia predstavených." Nad hlavným vchodom do kostola sa nachádza nápis A.D.1818 (Anno Domini 1818, t. j. Roku Pána 1818). Pravdepodobne v tomto roku bola postavená veža a teda aj nový chór z pevného materiálu. V roku 1832 po smrti Jána Buzeka sa stal novým farárom Anton Jelínek . Počas jeho pôsobenia dal v roku 1838 Štefan Rholl v Snine medzi dvoma mostami cez rieku Cirochu postaviť kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Táto kaplnka v súčasnosti už neexistuje. Bola zbúraná v roku 1935, keď cez rieku Cirochu namiesto dvoch drevených mostov postavili jeden betónový. Socha sv. Jána Nepomuckého z tejto kaplnky sa zachovala a v súčasnosti jej kópia stojí pri moste, originál sochy vlastní mesto.
V § I. tohto rukopisu sa hovorí o stave kostola: "Pre ľudí nestačí. Obkľúčený je cintorínom a kryptu nemá. Jeho steny a klenby sú v dobrom stave. Vežu a zvonicu nemá. Má však dva požehnané zvony. Chór je síce drevený, ale i on i sakristia je v dobrom stave. Kostol má tri oltáre s oltárnymi kameňmi. Sviatosť Oltárna sa uchováva na hlavnom oltári v drevenom svätostánku. Kostol nemá pozostatky svätých. Nie sú tu žiadne obrazy, ale je tu päť sôch. Jedna je na pravom bočnom oltári - socha sv. Jána Nepomuckého, druhá je na ľavom bočnom oltári - socha sv. Františka Serafínského. Tri sochy sú v sakristii. Je to socha Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša." V § IX. Sa môžeme mnoho dozvedieť o živote tunajšieho cirkevného spoločenstva:" Ľud v nedele a sviatky sa zhromažďuje na počúvanie kázne a na sv. omšu v takom množstve, že sa ani nevmestia do kostola. Ale mládež cez leto pasie dobytok, preto ich nemožno dostať na vyučovanie náboženstva. V zime nie sú dostatočne oblečení, preto sa schádzajú na náboženstvo v kostole, alebo vo farskej budove. Niet tu úžerníkov , konkubinátov ani bohorúhačov, ani takých, čo by znesväcovali sviatky, porušovali pôst alebo zanedbávali veľkonočnú spoveď. Nič sa tu nepodniká proti Božiemu učeniu ani proti dobrým mravom. Nešťastné manželstvo tu nejestvuje. Miešané manželstvá tu nie sú, ani nikto od viery neodpadol. Hostinec tu nejestvuje." V § X. sa hovorí o farskej budove, farárovi a jeho povinnostiach. "Farská budova je z pevného materiálu, pozostávajúca zo štyroch izieb s klenbami. Je ohraničená na východe cestou, na západe kostolom, na severe bytom organistu a na juhu domami obyvateľov. Farár Ján Buzek, narodený v roku 1770 v šľachtickej rodine, pochádzajúcej z Liptovského Svätého Mikuláša, študoval v Bratislave. V roku 1789 bol prijatý za klerika, v r. 1793 ordinovaný za kňaza. Ovláda reč slovenskú a nemeckú. Má 46 rokov. Svojej starostlivosti zverených veriacich v sviatočné dni neopúšťa bez dovolenia predstavených." Nad hlavným vchodom do kostola sa nachádza nápis A.D.1818 (Anno Domini 1818, t. j. Roku Pána 1818). Pravdepodobne v tomto roku bola postavená veža a teda aj nový chór z pevného materiálu. V roku 1832 po smrti Jána Buzeka sa stal novým farárom Anton Jelínek . Počas jeho pôsobenia dal v roku 1838 Štefan Rholl v Snine medzi dvoma mostami cez rieku Cirochu postaviť kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Táto kaplnka v súčasnosti už neexistuje. Bola zbúraná v roku 1935, keď cez rieku Cirochu namiesto dvoch drevených mostov postavili jeden betónový. Socha sv. Jána Nepomuckého z tejto kaplnky sa zachovala a v súčasnosti jej kópia stojí pri moste, originál sochy vlastní mesto.
Stavba kaplnky
V roku 1842 dal Štefan Rholl postaviť na cintoríne v Snine klasickú kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. Pod ňou sa nachádza rodinná hrobka Rhollovcov, ktorú počas 2. svetovej vojny vyrabovali. Vo vnútri tejto kaplnky na stene je zachovaná tabuľa s náhrobným nápisom v maďarskom jazyku. "Tu odpočíva Katarína, manželka váženého a udatného národovca Jozefa Rholla, rodená Uszfalvai. Navždy usnula 24. v deň sv. Michala v roku 1803 v 55. roku života. S pocitom vďaky a hlbokou úctou dal vystaviť syn Štefan v roku 1842." Jozef Hrabovský, sninský farár od roku 1850, zanechal pred svojou smrťou v roku 1883 Veriacim vzácny dar. Je to neogotická monštrancia a kalich s paténou.
V roku 1842 dal Štefan Rholl postaviť na cintoríne v Snine klasickú kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. Pod ňou sa nachádza rodinná hrobka Rhollovcov, ktorú počas 2. svetovej vojny vyrabovali. Vo vnútri tejto kaplnky na stene je zachovaná tabuľa s náhrobným nápisom v maďarskom jazyku. "Tu odpočíva Katarína, manželka váženého a udatného národovca Jozefa Rholla, rodená Uszfalvai. Navždy usnula 24. v deň sv. Michala v roku 1803 v 55. roku života. S pocitom vďaky a hlbokou úctou dal vystaviť syn Štefan v roku 1842." Jozef Hrabovský, sninský farár od roku 1850, zanechal pred svojou smrťou v roku 1883 Veriacim vzácny dar. Je to neogotická monštrancia a kalich s paténou.
Úpravy ineriéru
Za pôsobenia farára Andreja Lehoczkého zničila búrka v roku 1887 strechu kostola, ale ešte v tom istom roku ju opravili a pokryli škridlou. Vonkajšia časť kostola bola opravená, vnútorná však ostala v najchudobnejších pomeroch. V roku 1891 z pozostalosti 10 000 forintov po nebohom farárovi Jozefovi Hrabovskom bol kostol zvnútra umelecky vymaľovaný a skompletizovaný. Kostol vymaľoval Ignác Roškovics, známy umelec-maliar, ktorý v kostole namaľoval 10 malieb. Tri maľby sú maľované na plátno. Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie, patrónky Uhorska, ktorá drží v rukách malého Ježiša. Pred Madonou je v adoračnom postoji uhorský kráľ sv. Štefan. Vedľa nich je uhorská koruna a erb. Na bočných oltároch boli obrazy sv. Jána Nepomuckého a sv. Anny so sv. Joachymom a s dieťaťom, Pannou Máriou, ktoré sa zachovali dodnes. Okrem toho Ignác Roškovics namaľoval aj sedem fresiek na steny kostola. Na klenbe v lodi namaľoval fresku Kristus na kríži a okolo nej v rohoch klenby sú fresky štyroch evanjelistov. V starej svätyni namaľoval ešte dve fresky, ktoré sa nezachovali. Boli to Kristus odovzdávajúci Petrovi kľúče od neba a Zbor spievajúcich anjelov.
Menu História
Za pôsobenia farára Andreja Lehoczkého zničila búrka v roku 1887 strechu kostola, ale ešte v tom istom roku ju opravili a pokryli škridlou. Vonkajšia časť kostola bola opravená, vnútorná však ostala v najchudobnejších pomeroch. V roku 1891 z pozostalosti 10 000 forintov po nebohom farárovi Jozefovi Hrabovskom bol kostol zvnútra umelecky vymaľovaný a skompletizovaný. Kostol vymaľoval Ignác Roškovics, známy umelec-maliar, ktorý v kostole namaľoval 10 malieb. Tri maľby sú maľované na plátno. Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie, patrónky Uhorska, ktorá drží v rukách malého Ježiša. Pred Madonou je v adoračnom postoji uhorský kráľ sv. Štefan. Vedľa nich je uhorská koruna a erb. Na bočných oltároch boli obrazy sv. Jána Nepomuckého a sv. Anny so sv. Joachymom a s dieťaťom, Pannou Máriou, ktoré sa zachovali dodnes. Okrem toho Ignác Roškovics namaľoval aj sedem fresiek na steny kostola. Na klenbe v lodi namaľoval fresku Kristus na kríži a okolo nej v rohoch klenby sú fresky štyroch evanjelistov. V starej svätyni namaľoval ešte dve fresky, ktoré sa nezachovali. Boli to Kristus odovzdávajúci Petrovi kľúče od neba a Zbor spievajúcich anjelov.
Menu História