Farnosť povýšenia svätého kríža

Úvod
Dostupné historické dokumenty, zachovalé stavby i náhrobky na cintoríne dokazujú, že pôvodní obyvatelia Sniny oddávna vyznávali rímskokatolícke náboženstvo.
Podkladom pre spracovanie dejín a vývinu rímskokatolíckej farnosti v Snine sa stala seminárna práca bohoslovca Eduarda Chrina, ktorú vypracoval v 3. ročníku štúdia na Teologickom inštitúte v Košiciach Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského (1997).

V počiatkoch
Do roku 1782 bola Snina filiálkou farnosti Dlhé nad Cirochou, o čom svedčí prvá písomná zmienka z roku 1333 pri odovzdávaní pápežských desiatkov miestnym farárom Laurentiom. Dlžanská farnosť od svojho vzniku patrila do Jágerského biskupstva, až kým v roku 1804 nebolo zriadené Košické biskupstvo

Reformné hnutie
V 2. polovici 16. storočia zasiahla severný Zemplín kalvínska reformácia. Vtedy sa k nej pridali aj Drughetovci, tunajší zemepáni. Z toho sa dá usúdiť, že podľa vtedajšej zásady "cuius regio, eius religio" (koho kráľovstvo, toho náboženstvo) boli aj sninskí veriaci prinútení ku kalvinizmu. Tento stav trval minimálne do roku 1609, keď prestúpil Juraj Drughet na katolícku vieru. Protestantských kazateľov však odstránil z nášho kraja až jeho syn Ján Drughet v roku 1628. V 2. polovici 17. storočia bola už Snina určite katolícka. Svedčí o tom fakt, že za povstania Imricha Tőkőliho v roku 1672 humenskí františkáni ušli pred povstaleckým vojskom práve do Sniny.

Iné pramene
O živote obyvateľov v období 18. storočia sa dozvedáme z kánonických vizitácií. Prvý kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, si postavili veriaci v roku 1726. Bol dreven7 a bola k nemu pripojená aj drevená zvonica, v ktorej viseli tri zvony. Kostol mal krsteľnicu. V kánonickej vizitácii z roku 1746 je uvedené, že okrem spomínaného dreveného kostola je zo štedrosti grófa Františka Csákyho budovaný iný kostol z kameňa ku cti sv. Mórica Vyznávača, lebo starému kostolu hrozilo nebezpečenstvo záplavy. Z roku 1746 sa zachovala úradná listina, v ktorej jágerský biskup František Barkóczy dovolil grófovi Františkovi Csákymu postaviť v Snine nový klostol. Nový kamenný kostol si veriaci postavili za štedrej pomoci grófa Csákyho a jeho manželky Anny Márie rodenej Zichyovej. V roku 1751 bol kostol dokončený a zasvätený Nájdeniu sv. Kríža. Kostol ešte nemal vežu.
Z kánonickej vizitácie z roku 1749 sa o sninských veriacich dozvedáme: "Obyvatelia sú rímski katolíci, sú zbožní, poslušní, zachovávajú predpísané sviatky, radi sa zúčastňujú na bohoslužbách. Každoročne tu bývajú dve procesie, jedna na Nedeľu Najsvätejšej Trojice do Udavského a druhá na Sviatok Najsvätejšieho Tela Kristovho do Dlhého nad Cirochou" Vo vizitácii z roku 1773: "V kostole je drevený chór s organom. Pri kostole je drevená zvonica s troma zvonmi, z ktorých najväčší je zasvätený k úcte sv. Urbana, stredný k úcte sv. Juraja a najmenší k úcte sv. Jána" Z tejto vizitácie sa môžeme dozvedieť aj o počiatkoch úcty tunajších veriacich k Panne Márii Snežnej: "V lesoch Belej, kde kedysi bola ťažba železa, je kaplnka z roku 1769 s biskupskými odpustkami, ktorú dala postaviť osvietená grófka Terézia Zichyová. V nej sa slávi obeta sv. omše na sviatok Panny Márie Snežnej aj inokedy, keď prv menovaná pani osvietená grófka vyjde na výlet a vtedy misál, prenosné náčinie a kalich sa vynesú z materského kostola, alebo z filiálky Snina."

Menu História