Od chvíle, keď Pán Ježiš zomierajúci na kríži odovzdal svoju Matku apoštolovi Jánovi, stala sa Panna Mária zároveň Matkou nás všetkých. V dejinách Cirkvi neustále dokazovala a dokazuje svoju nežnú materinskú ochranu mnohorakým spôsobom. Jedným z jej darov je aj sv. škapuliar, ktorý sa popri sv. ruženci stal jednou zo základných mariánskych pobožností.

Škapuliar, ktorý v dnešnej dobe nosí ako vrchnú časť habitu veľa rehoľných spoločenstiev sa vyvinul zo zástery používanej pri práci. Oblieka sa cez hlavu; jeden kus látky splýval na chrbát a druhý na hruď. Škapuliar sa veľmi rýchlo rozšíril a nosia ho tisícky veriacich na celom svete – nosí sa v zjednodušenej forme ako dve malé kúsky plátna, či ako medailón.

História škapuliara ako Máriinho znaku má svoj pôvod v úkone zasvätenia karmelitánov Panne Márii. Počiatky karmelitánskeho rádu, ktorý vznikol v Palestíne (na úpätí biblickej hory Karmel) v 12. storočí a kvôli prenasledovaniu sa musel presídliť do Európy, boli veľmi ťažké a rád dokonca stál pred reálnou hrozbou likvidácie. V tejto situácii, bohabojný generálny predstavený rádu – sv. Šimon Stock, mobilizuje svojich spolubratov a rozhodne sa zveriť celý rád pod ochranu Panny Márie. Karmelitánska tradícia hovorí, že sa úpenlivo modlil k Ježišovej Matke slovami antifóny „Flos Carmeli“ – Kvet Karmelu. Panna Mária ho vypočula a ukázala sa mu v noci z 15. na 16. júla 1251 a jeho škapuliar určila za znamenie svojej materinskej starostlivosti: „Toto bude privilégiom pre teba a pre všetkých karmelitánov – kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni.“

Apoštolská stolica zaradila škapuliar medzi sväteniny a svojou mocou potvrdila výsady s ním spojené. Panna Mária sľúbila hojné milosti tým, čo patria do Bratstva sv. škapuliara, zachovávajú čistotu podľa svojho stavu a modlia sa za Cirkev. Nakoniec sľúbila všetkým mimoriadnu milosť, pod názvom „sobotná výsada“: „Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po ich smrti vyslobodím z očistca a zavediem na horu večného života“.

Priveľmi povrchné vnímanie tejto škapuliarskej tradície viedlo k zdeformovaniu podstaty tejto pobožnosti, ktorou je: ČO NAJVERNEJŠIE NASLEDOVAŤ V ŽIVOTE PANNU MÁRIU – to znamená PLNIŤ BOŽIU VÔĽU CELÚ A BEZ VÝHRAD, a tak získať od nej sľúbené milosti. Tu sa však ukazuje Boží paradox: čím väčšmi hľadáme Máriu, tým väčšmi je jej i náš zrak upriamený na Ježiša – on je stredom a naplnením celej škapuliarskej pobožnosti. Ako dosiahnuť milosti spojené so sv. škapuliarom? Je treba splniť nasledujúce podmienky:
1. Prijať karmelitánsky škapuliar z rúk kňaza
2. Zapísať sa do knihy Bratstva sv. škapuliara
3. Vo dne i v noci nosiť na sebe sv. škapuliar
4. Nasledovať cnosti Panny Márie a rozširovať jej úctu.
Záujemcov o sv. škapuliar môže do Bratstva prijať každý kňaz, ak to robí podľa cirkevne schváleného textu. Osoby nosiace škapuliar a patriace do tohto Bratstva majú účasť na duchovných dobrách celého karmelitánskeho rádu. Sv. škapuliar po celý život nosil aj náš zosnulý sv. otec Ján Pavol II. Dňa 16. júla slávime sviatok Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej) a z tejto príležitosti sa konajú viaceré púte; napríklad do Gaboltova, kde je tiež možnosť prijať sv. škapuliar a dať sa zapísať do Bratstva.

Späť