Milí priatelia, nakoľko je pred nami vianočná sv. spoveď (22.12. - 23.12.2007), dovoľte niekoľko postrehov k sviatosti zmierenia: Sviatosť zmierenia je aktom stretnutia sa s Božou láskou a milosrdenstvom. Boh, náš Otec, vždy odpúšťa tomu, kto úprimne ľutuje a človeka lieči z hriechu a jeho následkov. Preto môže aj človek odpúšťať druhým, aj svojím nepriateľom. Sviatosť zmierenia nás zmieruje s Bohom, s Cirkvou, s bratmi, aj s nami samotnými. Čo je potrebné urobiť, aby sme si dobre vykonali sviatosť zmierenia? -spytovanie svedomia -oľutovanie hriechov -pevne sa rozhodnúť viac nehrešiť -chrániť sa hriechu a napraviť škodu, spôsobenú svojimi hriechmi -vykonať dané pokánie Sviatosť zmierenia je založená na viere v Božiu lásku a na dôvere v Božie milosrdenstvo. V nej prijímame Otcovo nekonečné odpustenie. Jednota s Otcom nás vedie do jednoty s bratmi a otvára cestu k uzdraveniu tela i duše. V spovedi sa nejedná o vymenúvanie hriechov, ale otváranie srdca láske. Boh nám odpúšťa s radosťou. Zabudnite na falošnú podobu žiarlivého Boha, ktorý trestá a otvorme srdce podobe Boha, ktorý trpí kvôli našim hriechom. Boh plný nekonečnej lásky a milosrdenstva, ktorý sa teší odpusteniu.  Niet hriechu, ktorý by Boh neodpustil skrze svoje milosrdenstvo. Každé naše  nové zdvihnutie nás vedie o krok bližšie k milovanému Otcovi. Teraz, pred vianočnými sviatkami, mnohí prichádzajú do kostolov ku sviatosti zmierenia očistiť si svoje vnútro. Ako pomôcku k dôkladnému preskúmaniu vlastného srdca Vám chceme ponúknuť nasledujúce spytovanie svedomia podľa modlitby „Otče náš“.
„Otče“ - Dávam Boha na prvé miesto? Chcem byť svätý? Kto je pre mňa Ježiš Kristus? Je mojím Spasiteľom, bratom, priateľom? Čím je pre mňa Cirkev? Mám úctu k cirkevným predstaveným (pápež, biskupi, kňazi)? Platí to Ježišovo: „Kto vás počúva, mňa počúva, kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“ Vyhradím si počas dňa miesto, aby som mohol s Bohom hovoriť?
„Náš“ - Rešpektujem blížneho? Bol som pre niekoho pohoršením, alebo príležitosťou pre hriech? Aké sú moje vzťahy v rodine? Prijímam bratov a sestry takých, akí sú? Nemám hnevníka?
„Posväť sa meno Tvoje“ - Je Boh pre mňa všetkým? Aký je môj spôsob hovorenia o Bohu a o svätých? Nevyslovujem meno Božie nadarmo, nehreším Božie meno, mena svätých?
„Príď kráľovstvo Tvoje“- Nezabúdam pre tento svet na ten budúci? Smeruje môj život k cieľu, ktorým je moja spása? Dokážem zniesť poníženie? Som na smrť pripravený vo svedomí?
„Buď vôľa Tvoja“ - Je Božia vôľa pre mňa nadovšetko? Snažím sa vidieť vo všetkom, čo sa deje, Boží zámer? Mám vedomie a vieru v to, že Boh môže i moje chyby použiť pre moje dobro a pre dobro iných? Som ochotný prijímať denne svoj kríž?
„Chlieb náš každodenný daj nám dnes“ - Prosím Pána i o veci každodennej potreby? Dôverujem Pánovi ohľadom svojej budúcnosti? Hľadám denne i chlieb pre svoju dušu?
„Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ - Dokážem si priznať svoje chyby? Ľutujem ich? Prijímam podľa potreby sviatosť zmierenia? Odpúšťam tým, ktorí mi ublížili? Skúsil si niekedy modliť sa za človeka, ktorý ti ublížil? Neodsudzujem druhých? Neohováram? Neosočujem? Ak je to potrebné, dokážem poprosiť o odpustenie? Nezabudni sa zmieriť, či poprosiť o odpustenie, pred sv. spoveďou!
„Neuveď nás do pokušenia“ - Boh ma urobil svojím skutočným synom a dcérou. Som si vedomý i svojej slabosti? Nepodceňujem pokušenie? Dôverujem v prozreteľnosť? Dokážem dať najavo svoj nesúhlas hriechom v partii, v rodine...?
„Ale zbav nás zlého“ - Nenamýšľam si, že Boh ma ušetrí všetkých skúšok? Snažím sa pochopiť a prijať utrpenie, kríž? Neexistuje kríž, na ktorom by som zároveň nenašiel i Ježiša!
“Odpúšťam všetkým všetko a prosím, aby aj mne bolo všetko odpustené...” (Ján XXIII.)

Upozorňujeme penitentov, ktorí majú ťažké delikty (potrat, navádzanie na potrat, asistovanie pri potrate a iné), aby k sviatosti zmierenia pristupovali k miestnemu farárovi, ktorý má fakultu rozhrešovať tieto delikty.

Späť <=