Choď môj syn, kam Ťa pozval Pán!
Obetný prestol je už prichystaný,
ľudia sa tešia kolo našich brán,
povrávujúc, že si požehnaný,
že si k oltáru vstúpil s chlebom, vínom
modliť sa za ľud, ktorého si synom.
Choď, môj syn, kde Ťa Pán chce mať!
Nevrav mi, že ma zanecháva sila...
Po trápnom žití ja som šťastná mať,
veď som Ťa, dieťa, Bohu zasvätila -
k oltárnej službe s obetavým otcom
na radosť ľudu, ktorého si vodcom.
Choď môj syn, nehľaď na môj vlas,
že sa už striebri, že sa ruky trasú...
na žatvu čakám ako zrelý klas.
Ty len choď hlásať plnosť nášho času
v duchu pokánia, ako prorok chodil
za viny ľudu, v ktorom si sa zrodil.
Choď môj syn, osláv Kristov kríž,
na ktorom svetu svitlo,
teš smutných, zahoj bôle, búrky stíš
a zvestuj milosť, lásku, odpustenie
s dobrotou srdca - čo je kňazským venom -
na spásu ľudu, ktorého si členom.
Choď môj syn, ja Ťa žehnám, choď!
Podľa slov Majstra kries, uč, stieraj hriechy,
Dobrému pastierovi k Srdcu voď,
umdlených v tieni smrti, bez potechy,
a vždy, keď vstúpiš k Bohu s chlebom, vínom,
pamätaj na ľud, ktorého si synom!
V mesiaci júni, v čase kňazských vysviacok, si kňazi spomínajú na deň svojej kňazskej vysviacky. Zahrňme ich spolu s novokňazmi do svojich modlitieb.