V dňoch 11. - 16. júna sa zúčastňujú biskupi Slovenska na návšteve Ad limina apostolorum. Čo to znamená?
Dejiny návštev Ad limina
Návštevy „Ad limina apostolorum“ majú dlhú históriu. Ich náznak je už v Biblii, veď už svätý Pavol opisuje, ako vyhľadal Kéfasa – Petra, aby sa s ním poradil. „ ... po troch rokoch som šiel do Jeruzalema“, - píše apoštol národov – „aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní“. Keď potom svätý Peter (a Pavol) v Ríme zomiera mučeníckou smrťou, stáva sa Večné mesto – a v ňom Petrov hrob – dôležitým vzťažným bodom rozmáhajúceho sa kresťanstva. V nekropole pod dnešnou Bazilikou svätého Petra sú pri mieste jeho pochovania dodnes čitateľné nápisy typu „svätý Peter, oroduj za nás, pochovaných v blízkosti tvojich ostatkov“. K ostatkom svätého Petra však prúdili aj zástupy živých pútnikov, z ktorých mnohí si iste uvedomovali, že práve Peter dostal od Ježiša poverenie byť „skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev“ (Mt 16, 18). Toto putovanie vyjadruje aj vžité slovné spojenie „ad limina apostolorum“, veď tento termín znamenal v kanonickej terminológii „hroby apoštolov“.
Je len samozrejmé, že postupom času sa takáto návšteva samozrejme očakávala – ako znak jednoty s Petrovými nástupcami – aj od tých, ktorí majú v cirkvi zodpovednosť za cirkevné spoločenstvá v jednotlivých krajinách, teda od biskupov. Za povinné vyhlásil takéto návštevy už pápež Zachariáš v roku 743.
Ad Limina Apostolorum
Diecézny biskup je viazaný povinnosťou každých päť rokov podať Najvyššiemu veľkňazovi správu o stave svojej diecézy, prísť si do Večného mesta uctiť hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a vykonať návštevu u Svätého Otca (porov. kán. 399, § 1 a 400, § 1, KKP). Už svätý apoštol Pavol si pokladal za povinnosť navštíviť prvého pápeža, svätého Petra, aby vo svojom apoštolskom účinkovaní konal v jednote so zástupcom Ježiša Krista. Vo svojom Liste Galaťanom píše: „Po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní“ (1, 18). „Potom po štrnástich rokoch som znova šiel... do Jeruzalema... a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ... či nebežím alebo či som nebežal nadarmo“ (2, 1. 2).
Teraz už biskupi, ktorým je zverená na starosť diecéza alebo iná partikulárna cirkev, nenavštevujú Jeruzalem, ale Mesto čiže Rím, kde svätí apoštoli Peter a Pavol položili svoj život za Krista a kde sú ich hroby. Biskupi putujú k týmto hrobom a navštívia aj hlavu katolíckej Cirkvi, Rímskeho veľkňaza, a dikastériá Rímskej kúrie. Návšteva hrobov oboch apoštolských kniežat sa koná v prvom rade prostredníctvom liturgických slávení.
Tri podstatné činnosti ad limina
Zmysel návštevy sa napĺňa cez tri podstatné činnosti.
Prvou je púť k hrobom sv. apoštolov Petra a Pavla, čo sa realizuje liturgickými sláveniami v Bazilike sv. Petra a v Bazilike sv. Pavla. Podľa tradície biskupi konajú púť aj do Baziliky Panny Márie Väčšej a do Baziliky sv. Jána v Lateráne.
Druhou je stretnutie každého biskupa so Svätým Otcom, ktoré pozostáva predovšetkým z osobného rozhovoru. Návštevy ad limina konajú zvyčajne biskupi patriaci do tej istej konferencie biskupov, a preto Svätý Otec zvyčajne prijíma aj všetkých biskupov spoločne. Adresuje im pritom osobitný príhovor, v ktorom sa venuje záležitostiam spoločným všetkým biskupom.
Treťou činnosťou, cez ktorú sa realizuje zmysel ad limina, sú návštevy biskupov rozličných dikastériách Rímskej kúrie, čiže na rozličných úradoch, ktoré z poverenia Svätého Otca riadia univerzálnu Cirkev vo zverených oblastiach. Biskupi sa na týchto návštevách zúčastňujú jednotlivo alebo v skupinách a prijímajú a odovzdávajú informácie, otázky, odpovede a objasnenia týkajúce sa aktuálnych otázok života ich diecéz i celej univerzálnej Cirkvi.
Počas ad limina biskupi navštívia predovšetkým Kongregáciu pre náuku viery, Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregáciu pre biskupov, Kongregáciu pre klerikov a Kongregáciu pre semináre a študijné inštitúty. Podľa možnosti nevynechajú ani návštevu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a Kongregácie pre kauzy svätých. Biskupi byzantského obradu navštevujú aj Kongregáciu pre východné cirkvi. Podľa potreby a časových možností biskupi navštívia napríklad aj Pápežskú radu pre laikov, Pápežskú radu pre rodinu či Pápežskú radu na podporu jednoty kresťanov, prípadne iné úrady Rímskej kúrie. Návšteva ad limina sa však zvyčajne v priebehu šiestich pracovných dní končí.
Biskupi sa usilujú touto návštevou posilniť v jednote so Svätým Otcom, pápežom, načerpať ducha sv. apoštolov Petra a Pavla, aby vo svojej partikulárnej cirkvi mohli prehĺbiť vedomie zodpovednosti za celú univerzálnu Cirkev. Po jej absolvovaní majú povinnosť sprostredkovať nové podnety pre život veriacich, ktoré prijali od Svätého Otca a od jeho najbližších spolupracovníkov stojacich na čele jednotlivých úradov Rímskej kúrie, aby všetci spoločne vzrastali v jednote a láske.
Sprevádzajme ich svojou modlitbou.