Drahí bratia a sestry, milí priatelia, keďže tento nasledujúci týždeň, ktorý je pred nami, bude milostivým časom pre našu farnosť nakoľko adventná príprava na príchod Božieho Syna, vyvrcholí vianočnou sv. spoveďou, dovoľte niekoľko myšlienok o sviatosti zmierenia. Načo nemáme zabúdať pri sviatosti zmierenia?
a/ Spytovanie svedomia (použiť spovedné zrkadlo z modlitebnej knižky). Toto je veľmi dôležité, premýšľať o tom, aké hriechy som spáchal. Nespoliehať sa na to, že všetko si pamätám, častokrát je to omyl. Spomeniem nasledujúci príbeh: "Raz prišiel k svätému Antonovi človek, ktorý mal mnoho ťažkých hriechov, ale nevedel sa sústrediť a vyznať ich. Sv. Anton mu poradil, aby si hriechy zapísal na papier, potom prišiel znova a prečítal ich. Tak aj urobil. Prečítal ich s takým odporom, že hriechy mu boli odpustené. Hriechy totiž v tom momente zmizli, akoby ich niekto razom vygumoval". Toľko príbeh, ktorý nás vovádza a upozorňuje na to, s čím často bojujeme aj my. Sme nesústredení pri sv. spovedi, nevieme sa dobre spovedať... Prečo? Častokrát preto, lebo si nespytujeme svedomie podľa spovedného zrkadla a hanbíme sa vziať si papier a pero a napísať svoje hriechy. Skúsme to teraz, podľa spomínanej rady sv. Antona v príbehu.
b/ Po sytovaní svedomia má nasledovať ľútosť - osobne pred Bohom. Ľútosť - je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť. Ľútosť poznáme dokonalú - odpúšťa všetky hriechy, dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov ak dôjde k ich vyznaniu; nedokonalú - je to ľútosť zo strachu. Dôležitá pre nás je dokonalá ľútosť, ktorou aj my ľutujeme hriechy a bolí nás, že sme urazili Božiu dobrotu. Tento úmysel je potrebné mať na pamäti.
c/ Po ľútosti si vzbudím predsavzatie viac nehrešiť.
d/ Nasleduje samotné vyznanie viny a ťažkých hriechov. Vyznanie viny a ťažkých hriechov, dôležitých okolností je podľa učenia cirkvi nenahraditeľnou a podstatnou časťou sviatosti pokánia. Vyznanie ľahkých hriechov nie je nevyhnutné, ale dovolené a užitočné. Vyznanie hriechov nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými.
e/ Zadosťučinenie. Sviatostné zadosťučinenie - sú kajúce skutky uložené kajúcnikovi pri sviatosti zmierenia na odčinenie dočasných trestov a večného trestu. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik zbavený hriechu musí robiť ešte niečo viac, aby odčinil svoje hriechy: "zadosťučiniť" za svoje hriechy, alebo ich "odpykať." Toto zadosťučinenie sa volá aj "pokánie." Rozhrešenie nielen poukazuje na odpustenie hriechov, ale ho aj spôsobuje.