(pokrač.)
Lenže rozvedení katolíci sa niekedy chcú znova zosobášiť, alebo sa aj zosobášia mimo Cirkvi, napríklad občiansky. Je pre nich nejaká nádej alebo riešenie? Pápež Ján Pavol II. sa k nim prihovoril v jednej svojej reči takto:
"Boh neprestane milovať tých, čo sú rozvedení, dokonca ani tých nie, ktorí uzavreli nový, neregulárny (nezákonný) zväzok. Aj naďalej bude sprevádzať týchto ľudí s nezmeniteľnou vernosťou svojej lásky, neustále ich však upozorňujúc na posvätnosť prekročeného pravidla, no zároveň v tom istom čase ich pozývajúc, aby nestratili nádej."
Pápež ďalej pokračuje poukazom na to, že Cirkev napodobňuje Boha, keď sa o nich stará, aj keď "trvá na praxi, ktorá sa nachádza v Písme, že týmto ľuďom neumožňuje prijať Eucharistiu". Dodáva však, že aj napriek tomu (ak sú veriaci) mali by sa zúčastňovať na omši, počúvať Božie slovo, vychovávať svoje deti vo viere, modliť sa a konať skutky dobročinnej lásky a činiť pokánie, "aby tak v sebe kultivovali Božiu milosť a pripravovali sa na to, aby ju mohli prijať, keď príde". Teda rozvedení katolíci sa majú snažiť robiť, čo nateraz môžu a čo je v ich silách, s tým, že snáď za pomoci Boha jedného dňa dostanú silu urobiť, čo je treba, aby sa dostali naspäť do plnosti jeho milosti a lásky. Skrátka, nechať to na Boha. Robiť na kultivovaní svojej viery, čo sa momentálne robiť dá, a ostatné vložiť do čnosti nádeje.
Je možné však urobiť ešte jednu veľmi dôležitú vec: uchádzať sa o anuláciu manželstva. Táto možnosť je určená pre tých, ktorí buď uvažujú o novom manželstve, alebo v novom manželstve už žijú. Anulácia im dá možnosť uzavrieť svoje nové manželstvo v kostole. Prosím však, aby ste správne chápali: Anulácia nie je rozvod! Je to prehlásenie, že prvé manželstvo bolo neplatné, čiže nejestvovalo. Aby sme boli schopní toto pochopiť, musíme sa pozrieť na podmienky, ktoré sú nutné k tomu, aby manželstvo uzavreté v kostole bolo platné a nerozlučiteľné. Obaja snúbenci musia byť kresťanmi, musia mať úmysel zotrvať spolu počas celého svojho života, byť otvorení k možnosti mať deti, musia vlastniť duševnú vyváženosť, citovú zrelosť a schopnosť urobiť záväzok (alebo vôbec záväzky). Všetko toto je nevyhnutné k manželstvu. Manželský obrad musí byť vykonaný podľa predpisov Cirkvi. Ak uzatvoria takéto sviatostné manželstvo a spečatia ho sexuálnym aktom (consumatum), niet na svete moc, ktorá by ho mohla zrušiť.
Ak však manželstvo náhodou zlyhá a manželia sa rozhodnú podať žiadosť o anuláciu, cirkevný súd skúma podrobne oboch partnerov, aby sa zistilo, či náhodou niektoré z hore menovaných podmienok nevyhnutných pre nerozlučné manželstvo neboli neprítomné od samotného začiatku. Pri takomto zisťovaní sa môžu dozvedieť, že jeden z manželov napríklad nikdy nemal úmysel mať deti, alebo bol neschopný (pre nejaké psychické problémy) urobiť permanentný záväzok, alebo takýto záväzok už vopred uvážene vo svojom vnútri vylúčil. Istý kňaz spomína, že raz snúbencom pri predmanželskej príprave hovoril o tom, ako je nevyhnutný úmysel kompletne a úplne jeden k druhému a k svojmu manželstvu priľnúť. Na to jeden z prítomných snúbencov hovorí: "Ak všetko pôjde dobre, potom k manželstvu a k sebe navzájom priľneme, ak nie, aký zmysel má takéto manželstvo?" Keď sa nenechal presvedčiť, jeho snúbenka si sňala z prsta prsteň, podala mu ho a hovorí: "Ja som si myslela, že ma miluješ." Tento kňaz zachránil snúbencov od istej tragédie. Lenže niektoré manželstvá sú s takýmto alebo podobným defektným úmyslom predsa uzatvárané. Keď sa potom žiada o anuláciu, takéto defekty sa obyčajne odhalia a Cirkev môže takéto manželstvo anulovať, t.j. vyhlásiť, že toto manželstvo nebolo nikdy manželstvom.
Cirkev si želá, aby sme sa na tých, ktorým manželstvo zlyhalo, pozerali s milosrdenstvom a so snahou aspoň trocha ich pochopiť. Lenže zároveň si želá, aby sa takýmto zlyhaniam radšej v manželstvách predišlo. Najlepšia je prevencia. Preto sa Cirkev snaží učiť tých, ktorí sa na manželstvo pripravujú, veľkodušnosti, láske, odpúšťaniu a mnohým iným vlastnostiam, ktoré by si mal osvojovať vlastne každý jeden nasledovník Krista. A hlavne schopnosti urobiť permanentný záväzok. To znamená oddať sa niečomu, čo je mimo mňa. Pochopiť, že nasmerovanie sa len na svoje ego a len na to, čo uspokojuje potreby len a len tohto môjho ega, je cesta k duchovnému, duševnému a vôbec ľudskému úpadku. Cesta rastu je cesta obetovania, zriekania sa seba a sebadarovania. Ak s takýmito vlastnosťami budeme vstupovať do manželstva, nebudeme potom neskôr musieť, ako farizeji v evanjeliu, uvažovať o tom, či je možné manželstvo rozviesť. Preto sú dôležité predmanželské náuky s kňazom, manželmi či lekárom.
Ak Vás trápia ťažkosti podobného charakteru a prežívate bolesť z rozpadnutého manželstva, obráťte sa na mňa osobne, alebo na telef. čísle: 0918 601 051.